Zavolajte nám
+421 918 794 348
Dohodnite si stretnutie
Parkinsonova choroba je neurodegeneratívnym ochorením. Odhaduje sa, že na Slovensku ňou trpí 12- až 16-tisíc ľudí. S vyšším vekom ich počty stúpajú.
Nejde však iba o trasenie rúk, ako si mnohí myslia. Pri tejto chorobe dochádza k úbytku dopamínu, látky, ktorá zjednodušene povedané - prenáša informácie medzi jednotlivými časťami mozgu. Dôsledkom neprenášania informácií sú poruchy motoriky a koordinácie pohybov, ale zhoršujú sa aj kognitívne (poznávacie) funkcie. Tras začína väčšinou na hornej končatine a s postupom ochorenia sa rozširuje aj na ostatné končatiny. To je potom problém urobiť čokoľvek – najesť sa, napiť, obliecť, kráčať...
„Parkinsonova choroba prináša do života chorého veľa zmien, ktoré sa prejavia aj v jeho prežívaní. Poruchy hybnosti, strata "kontroly" nad vlastným telom a postupne odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisujú pod depresívne stavy. S progredovaním choroby si samozrejme aj pacient čoraz viac uvedomuje svoj stav a musí sa s ním vyrovnať, prijať "ortieľ". Fáza zmierenia sa s diagnózou a jej prijatie býva rôzne dlhá a prináša nároky predovšetkým na ľudí, ktorí sa o chorého starajú a pomáhajú mu. Nároky sú spojené práve s definitívou ochorenia a s tým, že chorý musí prijať starosť o seba a uveriť, že ľudia, ktorí mu pomáhajú, tak konajú preto, že ho majú radi. Býva nevrlý, nervózny, nespokojný, niekedy horšie spolupracuje a chce si dokázať, že to s ním nie je až také zlé. To všetko sú nároky na trpezlivosť a veľkú mieru empatie a láskavosti.“ hovorí psychológ a psychoterapeut Ľudovít Dobšovič z Inštitútu psychoterapie a socioterapie.
Parkinson postihuje aj iné svalové systémy, napríklad svalstvo tváre. Prejavuje sa to v zníženej mimike pacienta. Lekári hovoria, že pacient má tvár hráča pokru, z ktorej len veľmi ťažko možno odhadnúť jeho emotívne naladenie. Stuhnutosť postihuje tiež svaly podieľajúce sa na vyjadrovaní, reč je spomalená a sťažená.
Kým sa choroba začne prejavovať v plnej sile, ľudia trpia problémami, ktoré buď oni, alebo ich príbuzní pripisujú na vrub vyššieho veku – poruchami spánku, únavou, zápchou, zhoršením čuchu a výraznými výkyvmi nálad.
Pri vzniku a rozvoji ochorenia hrá do určitej miery rolu genetika, ale dnes sa už hovorí aj o kombinácii genetických predispozícií s oxidačným stresom. Prvé príznaky sa prejavujú medzi 50. a 60. rokom života.
Ani Parkinsonova choroba sa nedá liečiť, ale aplikáciou špecifickej formy dopamínu alebo látok, ktoré jeho tvorbu podporujú, resp. nahrádzajú, sa dajú jej príznaky zmierňovať, pomáhajú najmä na tras a stuhnutosť. Poruchy posturálnej stability, ktoré pacientovi znižujú kvalitu života, sa žiaľ ešte dostatočne úspešne liečiť nedajú. A odvrátenou stranou liečby, najmä po niekoľkých rokoch jej užívania, sú aj jej nepríjemné vedľajšie účinky.
Veľké percento seniorov potrebuje pomoc od svojich najbližších alebo okolia. Niektorým stačí dopomôcť vstať z postele, no iní, vrátane pacientov s Parkinsonom potrebujú nepretržitú odbornú pomoc. Choroba vyčerpáva pacienta samotného ale aj jeho najbližších, ktorí musia byť psychicky ale aj fyzicky veľmi zdatní.
Práve preto vzniká Agapé Senior Park, miesto, ktoré zabezpečuje odbornú, zdravotnú a sociálnu starostlivosť ale ponúka aj komunitu ľuďom, ktorí ju potrebujú.
